Galéria

Lenka Boťanská – Adrášiová sa na umeleckú dráhu pripravovala ako žiačka Národného umelca Jána Mudrocha, láskavého, ale pri tom náročného profesora na VŠVU v Bratislave. Na prácach vystavujúcej autorky vidíme majstrovské ovládanie štetca, kultivovanú farebnosť a jemne ženskú poetičnosť. Ak hovoríme o umení a žene, automaticky sa nám natíska slovo poézia. Najmä vtedy, ak je tou umelkyňou práve žena, ako v tomto prípade. Poetická nitka sa prelína celou jej tvorbou a dá sa povedať, že je jej vodiacou nitkou. Preto môžeme sledovať tvorbu Lenky Boťanskej - Andrášiovej bez väčších výkyvov a blúdenia. Táto cesta je priamočiara a vyviera z čistého prameňa jej ľudskej i umeleckej podstaty. Občas namiesto štetca vezme do ruky pero a píše básne. Len tak, pre vlastné potešenie a sem tam i pre dobrých priateľov. Tento fakt je určujúci aj pre voľbu námetov jej obrazov. Sú to vlastne básne vo farbách a tvaroch, ktoré citlivý divák ľahko prečíta, ako Zrodenie venuše, Krásny sen,  Čierny vejár,  Portrét dámy,  ale aj ostatné diela, ktorých námetovými zdrojomi je žena, od útlej mladosti, iskrivého pohľadu - až po vyrovnanosť a podvečer života. Mnohí začínajúci autori  sa snažia upútať na seba pozornosť za každú cenu. Z tvorby Lenky Boťanskej-Adrášiovej  sme tento pocit nemali v žiadnej etape jej umeleckého vývinu. Jej tvorba nie je búrlivá ako horský potok, ale tichá, vyrovnaná, intímna a silná ako rieka, ktorá má už svoje pevné koryto a smer.

Akademická maliarka Lenka Andrášiová Boťanská sa narodila v roku 1941 v Békéscsabe, jej rodičia sa z Maďarska presťahovali do Nových Zámkov. Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave   ukončila na oddelení portrétnej a kompozičnej maľby u prof. Jána Mudrocha v roku 1968. Lenka Andrášiová – Boťanská  pracuje so širokou farebnou škálou, venuje sa komornej maľbe. Väčšinu života žila a pracovala v Bratislave. Býva a tvorí v Zohore.

Autorka k vystavovaným obrazom napísala básne, ktoré by rada osobne zarecitovala v rámci stretnutia s priateľmi výtvarného umenia a poézie. Originály obrazov máte možnosť vidieť v priestoroch BBM. Malá ukážka:

Zrodenie Venuše

 

Krvavý  je úsvit,

lebo more rodí.

Slnko je už  takmer

nad hladinou vody.

 

Stúpa stále vyššie

a nádherne žiari,

ako vzácny rubín

na neba oltári.

 

Tým sa dej nekončí,

lebo na môj dušu,

morské vlny na breh

vyniesli Venušu.

 

Na piesku tam leží,

je vážne nádherná,

jej krásnu hruď zdobí

najvzácnejšia perla.

 

Ona je bohyňa,

tá, čo lásku háji,

poznáme ju predsa

z dávnych  gréckych bájí.

Milujem

 

Milujem

maľovať obrazy,

zachytiť odkazy

tej božskej prírody,

post mať v bystrej vode

a stáť tam v pohode,

aj ďalšie výhody.

 

Milujem

farby tak hýrivé,

mušky, čo vírivé

robia v nich stopy.

No a tiež krásny boj,

keď zrazu obraz môj

v perejách sa topí.

 

Milujem

čas, keď krehkú krásu

vkladám do obrazu,

aj stojan v potoku,

tú svoju odvahu,

aj zvláštnu povahu

a múzu po boku.

Čierny vejár

 

V kresielku hrdá Španielka sedí

a vo vlasoch červenú ružu má.

Hruď svoju chráni pred zrakom mužov,

čiernym vejárom cudne zakrýva.

 

Rúčka jej po čase oťažela

a čierny vejár spočinul v lone.

Ružička vo vlasoch sa zachvela,

keď pani odkryla ňadrá svoje.

 

Pevne ich rámujú jej dve ruky

a červená sukňa bedrá skrýva,

ale jej ruža neverí rukám

a sukňa často zradkyňou býva.

 

Iba ten čierny vejár španielsky

v duchu sa teší na to, čo príde.

Keď sukňa náhle odhalí lono,

verí, že dáme sa ešte zíde.

Zima

 

Na okienku kvety z ľadu,

dnu je teplo, hreje pec.

Pozriem sa von na záhradu,

biely snežný pokrovec.

 

Pri hvízdaní  meluzíny

na srdce si pozor daj,

v tvojom srdci prsty zimy

nesmú zničiť večný máj.

Na ľudovú nôtu  

 

Komuže, komuže

dám ja  tieto ruže.

Janovi mojemu?

 

Veruže, veruže,

lebo žlté ruže

patria žiarlivému.

Vyšívaný obrúsok

 

Vyšívaný obrúsok

je po mojej starkej,

na ňom tróni pár hrušiek

a všetky sú sladké.

 

Ten obrúsok stále mám

a keď hrušky zrejú,

spomienky na starú mať

pri srdci  ma hrejú.

Orgován

 

Za klavír prachom zaviaty

už iba smútok sadá.

Ten kút je asi zakliaty,

lásku tam márne hľadám.

 

Zo steny stratil sa obraz,

ten nádherný orgován

a pán, čo mi piesne hrával,

odišiel nevedno kam.

 

Spomínam na rande v parku,

na nádejný krásny máj,

sľúbili sme si tam lásku

a voňal nám orgován.

 

Po rokoch opäť som šťastná,

našiel sa obraz, aj rám.

Na dvere niekto zaklopal

a v rukách má orgován.

Portrét dámy

 

Dáma na obraze,

s modrými očami,

akési tajomstvo

ukrýva pred nami.

 

Je trochu záhadná,

dbá na etiketu,

rozhodne nepatrí

niekam do bufetu.

 

Krásne oči, šperky,

hladký účes, štóla,

robia vážne dojem.

Žeby stará škola?

 

Ale špúli ústa,

čo jej výraz kvári,

nie je to svätica,

iba sa tak tvári.

Romatika

 

Aká romantika,

slnko, rieka, stromy,

na vode pramica,

nikde žiadny komín.

 

Aká romantika,

na tráve si ležím,

opitá som krásou,

tichom, vzduchom sviežim.

 

Aká romantika,

možno, že o chvíľu

uvidím nad vodou

tančiť riečnu vílu.

Jeseň (Stromoradie)

 

Dnes ešte  s úsmevom

slnko v stromoradí

do tónov jesenných

všetky farby ladí.

 

Padajú lístočky

hrdzavo – červené

potichu na chodník,

zbieram ich zo zeme.

 

V hýrivej nádhere,

dôstojne, bez slova,

k spánku sa ukladá

jesenná príroda.

 

Už zima čoskoro

zaklope na dvere

a biela prekryje

farebnosť jesene.

Parížanka (Busta mladej ženy)

 

Busta mladej ženy

zdá sa, provokuje,

lebo svoje vnady

rada ukazuje.

 

No a čo!

Je to Parížanka?

 

Prečo by to bola

práve Parížanka,

vnady ukazuje

aj tá vaša Hanka.

 

No a čo!

Už je Parížanka!

 

Chryzantémy

 

Dnes maľujem chryzantémy,

nežná je kytica moja.

obraz však zatiaľ nemá dej,

nie je tam biblia tvoja,

Mária.

Na obrus biely vyšívam

štetcom skratku tvojho mena,

nechýba ani kniha kníh,

obraz však dej stále nemá,

Mária.

Plačem a slzy padajú

na kvety, na svätú knihu

a obraz náhle má svoj dej,

skrytý v pietnom okamihu,

Mária.

Krásny sen

 

Noc si sadla na jej víčka,

na nebi žiari hviezdička

a ona sníva o láske sen.

 

S milým šťastní a v objatí

letia v tom sne ponad mraky,

lebo práve opúšťajú Zem.

 

Na planétu fantázie,

kde sa iba z lásky žije,

odnáša ich okrídlený sen.

Slnečnica

 

Najkrajším kvetom je

asi slnečnica,

v zlatý šat odetá

malá prosebnica.

 

Ach, ty kvet zázračný,

nežne ťa milujem,

splodilo ťa slnko

a žírna čierna zem.

 

Pár strapatých hlávok

aké majú deti,

v hlinenom krčiažku

na stole mi svieti.

 

Beriem do rúk štetce,

na plátno belostné

zachytím dnes vaše

tvary, farby skvostné.

 

Budete mi stále,

aj v najväčšom mraze,

pripomínať leto

na mojom obraze.

 

Materinská láska

 

O láske materinskej

dajú sa písať básne.

Ľúbim ťa synček, ľúbim,

pritúľ sa ku mne krásne.

 

Na dobrú noc bozk ti dám

na biele čielko tvoje,

ten bozk nech ťa ochráni,

zaženie nepokoje.

Vyznanie

 

Ružičky červené

ti povedia,

že len s tebou chcem žiť

a šťastný byť,

si mojou láskou jedinou.

 

Pieseň, čo krásne znie,

ti odpovie,

že len s tebou chcem žiť

a šťastná byť,

si mojou láskou jedinou.

Ja, stará petrolejka

 

V tmavom kúte na polici

opustená tíško stojím,

že nemám knôt a petrolej,

o tom radšej nehovorím.

 

Veď ma môžu aj vyhodiť

cez okno alebo dvere,

ako dáku haraburdu,

s pozdravom - choď do prdele!

 

Nič nevedia dnešní mladí

o tom, ako som ja žila,

ani o tom, koľkých ľudí

som práve ja potešila.

 

Leštili ma, šanovali,

stála som uprostred stola,

žiarila som celá heppy,

členkou rodiny som bola.

 

Ja, stará petrolejka.

 

 

  • Staršie výstavy

Galéria BBM pripravila ďalšiu atraktívnu novú predajnú výstavu obrazov

„Ing. arch. Evy Petrovičovej“,

ktorá  pochádza zo Skalice, a žije a pracuje v Bratislave. Vyštudovala  Základnú umeleckú školu v Skalici a fakultu architektúry v BA.

Táto mladá autorka Vás zaujme svojim úžasným šarmom a modernou individualitou v každom jej obraze.

O svojom talente, a vytrvalosti k svojej tvorbe Ing. arch. Eva Petrovičová skromne a s pokorou  povedala:

„...maľujem s vášňou, nikdy som nenamaľovala nič s "prázdnou hlavou" a vždy sa na papier alebo plátno snažím preniesť svoje pocity.....samu seba.“

„...maľovanie je moja láska od útleho veku. Aj keď som dostala od rodičov už asi "milióntu" farbičku - pri každej jednej z nich mi zažiarili oči.“

„Aj napriek tomu, že sa momentálne venujem predovšetkým architektúre, môj život sa stále toči okolo umenia. Mam rada moderne umenie, impresionistov a sochárske umenie. Snažím sa (aj vo svojej práci) priniesť umenie bližšie k ľudom...do parkov, námestí a záhrad. Považujem umenie a architektúru za sestry, ktoré by sa mali navzájom dopĺňať.“

 

Galéria BBM Vás pozýva novú výstavu, ktorá potrvá do konca leta 2018.

 

 

Galéria BBM  pripravila novú predajnú výstavu obrazov

"Elena „Eňa“ Varšaviková" 

Fascinuje ju anatómia človeka

Elena „Eňa“ Varšaviková  nabrala odvahu, otvorila si vlastný ateliér Eňa ARTStudio & Gallery. Najradšej maľuje portréty. Používa ceruzu, papier a olejové farby, tiež plátno a štetec. Robila aj sochy, aby som lepšie pochopila anatómiu človeka, ktorá ju fascinuje. Pravidelne sa zúčastňuje na súťažiach a výstavách. Jej obľúbencami sú barokoví umelci, najmä Caravaggio, Rubens, Murillo a Michelangelo a jeho sochy,“ .

Elena „Eňa“ Varšaviková pracuje ako „slobodný umelec“.  Jej diela už môžete si pozrieť v BBM galerií pochádza z Čadce, v súčasnosti žije so svojou rodinkou na Podzávoze. Každý jej portrét maľovaný s citom je portrét umelca, nie portrét modelu.

Jej diela sa pravidelne vystavujú. V súčasnosti sa venuje maľovaniu portrétov a obrazov s hlbšou tematikou.

https://enavarsavikova.wixsite.com/website

Galéria BBM pripravila predajnú výstavu obrazov

"EVA LAUKOVÁ"

 

podobne ako Juraj Lauko st. a Juraj Lauko ml., nevyštudovala umeleckú školu. Aj keď intenzívne maľuje už od r. 1997, stále navštevuje ateliér pre neprofesionálnych výtvarníkov, ktorý vedú profesionálnych výtvarníkov. Jej prvým školiteľom bol svetoznámy výtvarník Július Koller, neskôr výtvarná pedagogička Katarína Kuzmová av súčasnosti výtvarná pedagogička Otília Nevřelová Paludayová.

Fascinuje ju príroda, snaží sa zobraziť jej krásu. 

Posolstvo jeho maľovania je ukázať všetkým ľuďom krásy prírody

Nie je jeho cudzie ani nové výtvarné trendy, je schopná vyjadriť sa výtvarnou skratkou, ale čitateľnejší spôsob pri vytváraní obrazu je jeho blízke. Baví ju v prírode objavovať zaujímavé zákutie, detaily, popasuje sa aj s náročnou témou, akou je tvorba vodnej reálnej aj abstraktnej formy.

Často sa zúčastňuje rôznych maliarských sympózií na Slovensku av zahraničí. Je dôkazom jej zanietenosti k svojmu dielu, najmä k príchuti slovenskej prírody, ktorá sa vyznačuje rôznymi technikami: olejom, akrylátom, pastelom, akvarelom a veľmi dobre zvládla aj techniku ​​ART PROTISU.  Zúčastnila sa súťaže "Výtvarné spektrum", kde získala niekoľko ocenení.

https://www.laukova.sk/

Galéria BBM pripravila  predajnú výstavu obrazov

"Zmyselná príroda"

Marek Zimka

 
Láska k prírode sa u autora prejavila v čase, keď sa presťahoval z mesta do malej dedinky, ležiacej uprostred polí a lesov.
Pri dlhých prechádzkach prírodou  mu spoločníkov robili ceruzka a výkres. Takto vznikli prvé skice.
Marek Zimka prvýkrát vystavoval v roku 2001 v Kežmarku. Posolstvo jeho maľovania je ukázať všetkým ľuďom krásy prírody.
Výstava  „Zmyselná príroda“ potrvá do konca augusta. 
 
 
 

Galéria BBM  pozýva na výstavu 

 

Mgr. Barbora Nevřelová 

MONOLÓGY

 
 Výstava potrvá do 7. 6. 2017
 
 
O autorke:
 
 Mgr. Barbora Nevřelová

Narodila sa a žije v Bratislave.

Absolvovala štúdium na Strednej umelecko priemyselnej škole v Bratislave, odbor keramika.

Štúdium na Pedagogickej fakulte Konštantína Filozofa v Nitre, výtvarný odbor. Profesijne sa venovala ateliérovej fotografii, výrobe a reštaurovaniu plastík v Slovenskom fonde vývarných umení v Bratislave. V súčastnosti pôsobí, ako pedagóg výtvarného odboru na ZUŠ Eugena Suchoňa v Bratislave. Svoje prvé výtvarné prejavy začala pod vedením svojej matky výtvarníčky Mgr. Otílie Nevřelovej - Palugyay. Neskôr jej tvorbu usmerňovali akad. mal. Fero Kráľ, akad. mal. Katarína Kuzmová a akad. mal. Blažej Mikuš. Na letných sústredeniach pre výtvarníkov - pedagógov pod vedením akad. mal. Štefánie Ábelovej.

Inšpiračným zdrojom jej prác je príroda, ktorú z pôvodnej reality pretvára pomocou transferov, kde hľadá spojenie iracionálneho a racionálneho.

Dôležitým výrazovým prostriedkom je farba, ktorou vyjadruje svoj vnútorný svet a históriu mystického priestoru. 


Spoločnosť BBM s. r. o. pozýva všetkých priaznivcov umenia do novej galérie BBM,   Priemyselná 5863, Malacky

na výstavu fotografií fotografky

Martiny Kováčovej - „Cesta je cieľ"

Prečo odchádzame? Aby sme sa mohli vrátiť. 

 Cesta dlhá tisíce míl začína prvým krokom. Lao'C

 Na začiatku je volanie. Volanie Neznáma. Neznámych ľudí, ďalekých krajov, iných mravov.

 Ako každý, aj ja som mala otázky, na ktoré hľadáme odpovede od nepamäti. 
Odpovede na svoje otázky som nachádzala vo vzdialených,
prenádherných kútoch tejto úžasnej planéty zvanej Zem.
 Napriek tomu, že to bola cesta dlhá, mnohokrát tŕnistá a plná prekážok,
zistila som, že bola presne tým, čo som potrebovala.

 

 Niekto by tvrdil, že najväčšou túžbou človeka je dosiahnutie vytýčeného cieľa.
Platí to však aj v živote? Čo je dôležitejšie? Cesta alebo cieľ?

 To, že samotná cesta je cieľom, som úplne pochopila až pri príprave tejto výstavy.

Možno práve cieľom mojej cesty bolo priniesť domov tieto fotografie.
Môj poklad.
Pre Vás.

A kruh sa uzatvára.

 Martina Kováčová